Región severného Portugalska a španielskej Galície ma zaujal svojou geografickou polohou na pobreží Atlantického oceánu, klímou, subtropickými lesmi, vinohradníckou tradíciou, kultúrou a neopísateľnou architektúrou domov. Z Porta vedú dve trasy do Santiaga de Compostela, je to Camino Central a Camino da Costa, obe sa koniec koncov stretávajú v Redondele, približne v dvoch tretinách oboch trás.
Každý si vyberá cieľ absolvovania camina sám. Ľudia, ktorých som na svojich cestách stretol, išli z rôznych dôvodov. Niektorí radi spoznávajú svet, iných láka náboženstvo a viera, ďalší majú radi turistiku, ale každý tam nakoniec spozná samého seba. Preto, ak vás aspoň trošku niečo ťahá na camino, neváhajte, neoľutujete to nikdy v živote. Ak sa bojíte ísť sám, nebojte sa...
Do Porta existuje viacero možností leteckej dopravy za celkom rozumné ceny. Odporúčam letieť z Bratislavy do Madridu a tam pravidelnou linkou (za dvacku) do Porta. Na západe Pyrenejského polostrova je subtropická klíma, ktorá spôsobuje vysoké a suché letá (najvyššia teplota Európy bola nameraná práve tam) a mierne zimy. Najlepší čas, kedy ísť na camino je apríl, máj, september, október, vtedy tam nie je toľko pútnikov a nemusíte sa naháňať do albergue (pútnická ubytovňa), aby sa vám ušla posteľ. Počas letných prázdnin je portugalské camino prepchané pútnikmi a je neznesiteľné horko a sucho.
Pri balení si stále opakujte "MINIMALIZOVAŤ". Neberte si nič nepotrebné, nezabudnite, že Ryanair zmenšil veľkosť batožiny (za každý let sa dopláca) a hlavne ten batoh budete nosiť stále na chrbte. Všetko sa tam dá kúpiť, nejdete na Antarktídu, je tam veľa obchodov, dokonca lacnejších ako na Slovensku.
Čo si treba pobaliť:
mobil, nabíjačka, ja som mal aj externú (veľmi pomohla)
spacák (úplne ten najtenší, najmenší)
šľapky alebo crocsy
čelovku (v albergue pochopíte)
pršiplášť (ten malinký jednorázový z tesca)
štipce (na zavesenie bielizne)
základná drogéria (pasta, kefka, nejaká masť, sprcháč, náplaste na pluzgiere)
uterák, ten tenučký z decatlonu
oblečenie (max. 4 krátke tričká, kraťase, tepláky (nie rifle!!!), mikina alebo bunda, spodné prádlo a ponožky ako uznáte, ja som mal 5 ks z každého)
topánky (žiadne turistické netreba, berte si tie najvychodenejšie vzdušné topánky, ktoré máte)
pero, malý zošit
šiltovku alebo inú pokrývku hlavy
štuple do uší (pochopíte, ja som ich nemal a doplatil som na to)
základné lieky (ak zabudnete, dá vám každý)
Portské letisko sa nachádza relatívne blízko centra mesta a má výhodné prepojenie metrom. Samotné mesto je jedno z najkrajších na svete, treba si nájsť čas a navštíviť ikonický most Luise I Bridge cez rieku Douro, staré mesto, či katedrálu Sé Catedral, kde si kúpite za 2 eurá kredenciál (pas pútnika), do ktorého budete zbierať pečiatky v albergách (pečiatky vám dajú aj skoro v každej reštaurácií alebo bare, v hosteloch a v niektorých kostoloch). Do katedrály sa z letiska dostanete METROM a vystúpite na zástavke São Bento. Pod katedrálou sa nachádza informačné centrum, kde okrem pečiatky dostanete aj základné informácie ku caminu a mapku.
Trasa camina na portugalskej ceste je veľmi dobre značená, nemusíte používať žiadne mapy a už vôbec so sebou nemusíte nosiť žiadne knihy. Camino je značené žltými šípkami alebo mušlou. V prvom albergue v Povoa de Varzim sme dostali super mapu aj so všetkými alberguami. To bol jediný mapový podklad, ktorý som pri sebe mal (jedna A4). Našiel som ju aj na nete a prikladám ju aj SEM. Obsahuje aj vyznačenú mapu v google maps.
Medzi alberguami nie sú veľké vzdialenosti, mal by to zvládnuť každý. Čo sa týka prevýšenia, býva minimálne. Západ Portugalska aj Galície je prevažne rovinatý. My sme každý deň vyrážali približne o 8.00, vždy sme sa zastavili na kávičke po ceste alebo na vínku (káva veľmi lacná, víno tiež) a do albergue sme prichádzali vždy pred otvorením (medzi 13 - 14tou hodinou), aj tak vás skôr nepustia sa ubytovať. Sem tam sme natrafili na dennú trasu, ktorá mala viac ako 30 km, ale to by som neodporúčal, je to už dosť (uvedomte si, že šlapete 12 dní). Ideálne denné trasy sú 20 - 25 km.
Albergue sú zariadené na pomerne dobrej úrovni, sú tam poschodové postele, ktoré vám pri vstupe pridelia, dostanete vankúš a plachtu, žiadny paplón nečakajte. V každom albergue sú zásuvky na nabíjačky, wc a sprchy, sušiaky na zavesenie prádla a väčšina obsahuje aj kuchynku, kde si môžete uvariť jedlo, či urobiť kávičku. Cena v albergách sa pohybu od 5 - 8 euro za noc (priemer 6 euro). Na izbách vás bude viac, preto odporúčam štuple do uší (ja som zažil tri dni za sebou takého chrápača, že som si zobral madrac a spal som vonku na dvore). V štátnych alberguách sa nedajú kúpiť raňajky ani žiadne jedlo.
Púť do Compostely z Porta trvá približne 12 dní, samozrejme závisí od vás, ako si vychutnávate kráčanie, či príde nejaká tá kríza atď. Kúpanie v oceáne vás určite zdržovať nebude, lebo je taký búrlivý a studený, že tak maximálne po kolená. Počas cesty bude viacero stánkov, reštík pre pútnikov, kde sa môžete zastaviť a opečiatkovať kredenciál. Budete prechádzať cez malé dedinky, mestečká, cez subtropické lesy, polia, ale aj cez málo frekventované cesty. Treba si všímať meniacu sa krajinu, predsa prechádzate cez viac ako 1,5° geografickej šírky. O pitný režim sa nemusíte báť, po ceste je veľa fontán a pitných prameňov.
Ceny v Portugalsku a v Galícii sú naozaj prijateľné, dokonca o niečo lepšie ako u nás. Zlá správa pre fajčiarov, cigarety stoja okolo 6 euro. Kávu robia pol na pol s mliekom (lacná okolo 0,80 - 1 euro) a všade vám načapujú víno Verde. Tvrdý alkohol moc nepoznajú, keďže ste vo vinárskom kraji. Odporúčam šťavy z čerstvých citrusov, ktoré vás budú sprevádzať celou cestou, otrhnúť si ich budete môcť aj po ceste priamo zo stromu. Ak sa budete chcieť najesť, vybočte z trasy a budete mať zaručene lacnejšie jedlo. Reštaurácie určené prednostne pre pútnikov sú predražené. Ponúkajú tzv. Menu Pellegrino, ktoré pozostáva z hlavného jedla, polievky a nápoja (cola, víno, pivo alebo káva), ku všetkému vám dajú tanierik s olivami. Stojí približne 7 euro.
Podnebie v tejto oblasti je subtropické oceánske, prináša so sebou veľa zrážok počas zimy (november, december, január, február, marec) a priemerné denné teploty okolo 15°C. Od apríla sa zrážky zmierňujú a v letných mesiacoch absentujú (prakticky v júli a auguste prší veľmi zriedka), v septembri prší priemerne raz za týždeň a od októbra mierne nastupuje vlhké subtropické podnebie. Priemerné denné teploty od mája neklesajú pod 21°C. Počas júla a augusta sa teploty vyšplhajú až na 50°C.
Bol som na camine trikrát a vždy na tretí deň prišla kríza. Preto moje predsavzatie je na tretí a štvrtý deň neísť dlhú trasu a viacej odpočívať. Potom už to išlo ako po masle. Pľuzgiere na nohách som nemal asi ako jediný (najviac ich mali Chorvátky, ktoré mali ťažké turistické topánky, niektoré ani kráčať nemohli), poučil som sa po prvom raze a zobral som si staré, vzdušné a ľahké tenisky. Naozaj nie je dôvod na Garmonty, Salomony alebo iné trekingové topánky.
Posledný deň prišiel veľký stupák, posledných 5 km už do Santiaga sa ide stále hore kopcom, síce miernym, ale keď prejdete 300 km nie je to len tak (aspoň mňa nohy boleli). Zrazu značenie skončilo, alebo bolo len také neviditeľné, blížili sme sa ku katedrále, ktorá sa nachádza v centre obrovitánskeho Santiaga de Compostela. Zbadal som Katedrálu sv. Jakuba, pred ňou sedelo hádam tisíc ľudí a vtedy ma striaslo od dojatia - všetci tí ľudia, ktorých sme stretávali na ceste, všetci ľudia zo všetkých ciest z celého sveta sa stretli na jednom, jedinom mieste. Všetci sme mali rovnaký cieľ a odstupom času som zistil, že to nebolo Santiago, ale samotným cieľom mojej cesty bola práve tá cesta, cesta za poznaním samého seba.
V Santiagu sme prespali jednu noc už v štandardnom ubytovaní v súkromí s klasickými posteľami. Ubytovanie cez Airbnb sme si bookli počas cesty cez mobil za 10 euro/noc/osoba. Boli sme si pre certifikát pútnika v Pilgrim Office Santiago, kde každoročne neviem trafiť (ale je to oproti katedrále v pravom rohu námestia dolu po schodoch, ak sa nemýlim). Zúčastnili sme sa svätej omše v katedrále a videli sme Botafumeiro - kadidlo, zavesené na kovovej konštrukcii. Počas omše ho rozhojdávajú ôsmi kňazi. Je to jediný spôsob ako vydymiť zápach pútnikov, ktorí šľapali stovky kilometrov. Nie počas každej omše je tento ceremoniál. Rozvrh omší a ceremoniálu s kadidlom nájdete TU.
Po splnení svojho cieľa, nasledovala cesta domov. My sme išli prvý rok autobusom napäť do Porta a odtiaľ letecky do Madridu a Bratislavy, ďalší rok sme leteli zo Santiaga de Compostela priamo do Viedne a tretíkrát sme leteli zo Santiaga de Compostela do Malagy a odtiaľ do Bratislavy.
Tu sa môj článok končí, ale zážitok zostane navždy. Ak vás môj článok zaujal a chceli by ste sa ešte niečo spýtať, kontaktujte ma na FB, kde môžete sledovať aj moje expedície po svete, alebo cez email marcelolsa.geo@gmail.com, rád vám poradím. Článok o mojom prvom camine je TU.
"1000 krát som pozdravil okoloidúcich pútnikov Buen Camino! a posledný krát, keď sme sa stretli s pútnikom z Talianska, s ktorým som sa stretával počas celého camina, ma pozdravil: Buen Camino in your life!"
